Výstupná dokumentácia sa vypracováva v dvoch formátoch:

1. ako grafický záznam príslušného riešenia (dispozičné, resp. priestorové riešenie, grafy manipulačných cyklov a pod.)
2. ako výpis kvantitatívnych údajov na príslušné tlačivá (špecifikácia technických prostriedkov a prvkov, výpis technicko-ekonomických ukazovateľov a pod.)

Podľa hľadiska štruktúry firmu tvoria dve nosné piliere: projektový úsek a realizačný úsek.

Projektový úsek zabezpečuje podľa objednávky investora projektovú dokumentáciu všetkých druhov. Usiluje o to, aby predstava a vkus investora bola stopercentne premietnutá do konštrukcií projektovej dokumenácie a to aj pri stanovenom investičnom rámci.

Realizačný úsek sa zaoberá výstavbou a rekonštrukciou – revitalizáciou priemyselných odvetví.

Zodpovednosť za prípravu kompletnej dokumentácie k výrobe má prípravár výroby. Prípravár výroby zabezpečuje komplexnosť výkresovej dokumentácie a kontrolu dodanej projektovej dokumentácie. Kontrolu výkresovej dokumentácie prípravár výroby zaznamenáva do sprievodného listu. Výkresová dokumentácia sa dodáva v elektronickej alebo papierovej podobe.

Zabezpečenie je forma uchovávania a skladovania dokumentov na bezpečnom mieste. V prípade nejasností je dokumentácia okamžite použiteľná a pracovníci majú k nej neobmedzený prístup. Zabezpečuje sa tak všetko potrebné pre plynulý chod projektovania.

Projekt výrobného systému je model:

• vyjadrujúci technologickú podstatu výrobného procesu
• organizačnú štruktúru výrobného procesu
• usporiadanie prvkov v procese
• náväznosti
• plynulosti

1. Technologické usporiadanie – jednému úseku sú priradené rovnaké technologické funkcie (napr. a1, a2, a3 sú sústruhy a b1, b2, b3 frézovačky).
2. Predmetové usporiadanie – stroje a zariadenia v úseku nasledujú za sebou v poradí sekvencie technologického postupu – pevná nádväznosť – napr. sústruh-brúsenie-balenie.
3. Modulové usporiadanie – úsek sa skladá z pevne viazaných modulov. Technologické funkcie v module sa môžu zamieňať.
4. Bunkové usporiadanie – úsek predstavuje bunka – v bunke sú stroje usporiadané podľa skupinového postupu

Vo výrobnom procese má prvotný význam tok materiálu pred tokom informácií. Cieľom je znižovať neusporiadanosť.

Výrobná bunka - zoskupuje vyšší počet výrobných zariadení v module (viacstrojová obsluha), resp. zoskupuje viaceré moduly do jedného celku a integruje funkcie na jeden obslužný prvok (robot, človek).

Výrobná skupina – vzniká integráciou výrobných modulov, resp. buniek príbuzného typu do celku.

Výrobné systémy a zoskupenia - vznikajú integráciou výrobných modulov, buniek – integrujúcim činiteľom je systém materiálových a informačných tokov.

Výrobné linky – od výrobných systémov sa odlišujú tvrdou nadväznosťou modulov, resp. buniek v slede výrobného postupu. Vo výrobných linkách je rozčlenený výrobný cyklus na postupnosť rovnakých úsekov – taktov. Počas výrobného taktu sa v linke ukončí technologické spracovanie daného objektu.

Výrobné prevádzky – závody - okrem riešenia výrobných funkcií majú vyriešené na komplexnej úrovni aj otázky prípravy výroby, organizácie, plánovania a riadenia výrobného procesu.

Projektovanie informačného toku a systému riadenia dnes tvorí podstatnú zložku v projektovaní výrobných systémov, ktorú nie je možné oddeľovať od projektovania kapacít alebo materiálového toku. Tak ako musíme analyzovať tok materiálu vo výrobe a navrhovať prostriedky pre prepravu a skladovanie súčiastok, musíme analyzovať i tok informácií vo výrobnom procese a navrhnúť spôsob ich prenosu a spracovania. Od spôsobu riadenia výroby potom do značnej miery závisia i kapacity jednotlivých pracovísk, prvkov dopravného systému, veľkosti skladov, zásobníkov a ďalšie časti výrobného systému.

Pri projektovaní informačného toku existuje podobná zásada ako pri projektovaní pracovísk a materiálového toku – projekt musí byť tým detailnejší, čím je vyššia úroveň automatizácie v systéme. Pri klasickom výrobnom systéme, bez počítačovej podpory riadenia je potrebné navrhnúť hlavne tok informácií a základnej výrobnej dokumentácie.

Hlavné úlohy, ktoré musí riešiť projektant vo fáze projektovania informačného toku vo výrobnom systéme sú:

1. definovanie informačných tokov medzi jednotlivými prvkami vo výrobnom systéme a medzi výrobným systémom a jeho okolím. Definovanie vlastností jednotlivých informačných väzieb – informačný obsah, frekvencia a spôsob prenosu
2. definovanie jednotlivých funkcií systému riadenia – príprava výrobnej dokumentácie, výrobné rozvrhovanie, sledovanie rozpracovanej výroby a pod.
3. výber vhodného systému riadenia – táto úloha sa často redukuje na problém výberu niektorého z dostupných programových systémov. Ešte predtým, ako sa podnik rozhodne zakúpiť konkrétny programový systém, je potrebné vyriešiť otázku princípov riadenia, ktoré budú použité. MRP, vyťažovacie riadenie, Kanban, OPT, DBR a i.). Výber princípov riadenia závisí hlavne na odganizácii výroby a opakovateľnosti výroby a na ďalších faktoroch.

Pri navrhovaní informačného toku je nutné popísať:

• miesto, kde vzniká daná informácia
• struktúru informácie
• väzby na ostatné prvky informačného systému
• spôsob aktualizácie danej informácie
• frekvenciu prenosu informácie – časové intervaly
• veľkosť informácie s ohľadom na počítačový prenos

Pri projektovaní dopravy, manipulácie a skladovania sa rieši tzv. rovnica materiálového toku, ktorá je zobrazená na obrázku:

Riešenie otázok materiálového toku - alternatívy

Čo? – definovanie materiálu, ktorý má byť prepravovaný (fyzikálne charakteristiky, množstvo)

Kde? Kedy? – identifikácia potrebných manipulačných a dopravných činností

Ako? Kto? – definovanie správnych metód na prepravu

Aký systém? – návrh vhodného riešenia materiálového toku

Cieľ projektovania materiálových tokov → minimalizácia dopravy, manipulácie a skladovania → zjednodušiť systém na minimum – minimum spotreby nákladov a času ⇒ riešenie dôležitých súvislostí:

• pracoviská a ich kapacity – nesprávne navrhnuté kapacity spôsobujú nevyvážený materiálový tok, hromadenie zásob, potrebu medziskladov a zásobníkov a dodatočné manipulačné úkony
• informačný tok a systém riadenia – správne riedenie vstupov výrobných úloh do systému, synchronizácia nákupu, výroby a expedície, koordinácia systému riadenia výroby s dopravným systémom
• všetky prvky výrobného systému musia byť projektované vo vzájomných súvislostiach a je ideálne ak sú všetky ešte pred inšatláciou overené na simulačnom modeli

Pri projektovaní jednotlivých prvkov si treba uvedomiť, že hlavným cieľom projektu nie je prepravovať alebo skladovať materiál – tieto činnosti sú v podstate iba “nutným zlom”, pretože stoja peniaze a nepridávajú hodnotu k materiálu. Najlepší projekt je taký, kde je minimum skladovania, prepravy a manipulácie.

Ďalšie princípy, ktoré by mali byť dodržiavané pri detailnom projektovaní prvkov materiálového toku:

• snaha prepravovať výrobok vo väčších množstvách (palety, kartóny, kontajnery)
• maximálne využívať plochy a priestory
• rešpektovať ergonomické a bezpečnostné požiadavky
• minimalizovať spotrebu energie a negatívne dôsledky na životné prostredie
• využívať gravitáciu všade tam, kde je to možné, avšak pri rešpektovaní bezpečnosti a kvality
• integrovať tok údajov s fyzickým tokom materiálu

Pri projektovaní materiálového toku sa často riešia nasledovné úrovne:

1. Doprava medzi strediskami v podniku (prípadne až napojenia na externých dodávateľov v systémoch Just in time).
2. Doprava v rámci výrobného strediska.
3. Doprava a manipulácia v rámci výrobnej bunky.

Viac informácií v otázke č. 9 – Manipulačná, dopravná, skladovacia a riadiaca technika.

Ovplyvňuje výrobnosť, kvalitu výrobkov a ekonomické výsledky výrobného procesu.

Projektovanie operácií je základnou úlohou pri tvorbe nových výrobných zariadení, pri projektovaní výrobných liniek, pružných výrobných systémov, a počítačom riadených systémov.

Na navrhovanie operácií je potrebné koncentrovať tvorivé aktivity technológov a projektantov, využívať progresívne metodické postupy a poznatky z praxe na zabezpečenie optimálnosti výrobných operácií a ich zoskupenia do výrobných postupov.

Projektovanie metódy technologickej operácie:

1. Po konštrukčne-technologickom posúdení výkresov súčiastky a prehodnotení spôsobu výroby polovýrobku sa vymedzia jednotlivé funkcie plochy súčiastky a vykoná sa celková množina technologických postupov.
2. Z množiny technologických postupov sa pre konkrétne hodnoty parametrov objektov vyberú varianty, ktoré vyhovujú z hľadiska obmedzení na tvar, polohu a rozmerov plochy.
3. Množina týchto variantov sa ďalej analyzuje z hľadiska zabezpečovania vyžadovaného stavu, povrchu a presnosti výroby.
4. Pre varianty sa vypočítajú a porovnajú technologické parametre a hodnota strojového času. Optimálny variant (technologická metóda) je ten, ktorý má minimálny strojový čas.
5. Pre optimálny variant sa urobí kontrolný prepočet kinematickej nepresnosti vytváranej plochy a drsnosti povrchu.
6. Urobí sa súhrnná analýza možností výroby viacerých plôch súčiastky súčasne a vykonajú sa príslušné korekcie vo výbere.
7. Experimentálne skúšky, korigácia výberu.

Projektovanie štruktúry technologickej operácie:

Rozvoj výroby sa zakladá predovšetkým na rozvoji štruktúr technologických operácií. Každú technologickú operáciu možno skúmať z hľadiska skladby jej prvkov.

Projektovanie manipulačných operácií:

V pôvodných technológiách strojárskej výroby sa operačná manipulácia vykonávala ručne. V súčasnosti v súvislosti so širokým nástupom automatizovaných manipulačných zariadení sa tento prístup javí nesystémovým a žiada sa manipulačné operácie analyzovať v nadväznosti na technologické operácie.

Identifikácia manipulačných operácií – metódy analýzy

1. Študijná karta – čo, ako, kto, kde., Otázky v karte sú v poradí: účel, prostriedok, poradie, miesto, zodpovedná osoba
2. Diagram pohybov oboch rúk – sú zaznamenané priebehy pohybov rúk pomocou formálnych symbolov, analyzuje, či sú obidve ruky zosúladené, identifikujú sa stratové časy
3. Mikropohybové štúdie robia sa filmovými kamerami a a vyhodnocujú pomocou synogramov
4. Metóda MTM – metóda je určená na normovanie ručných manipulačných úkonov podľa predpísaných kritérií

Metóda a štruktúra manipulačných operácií:

Pri manipulačnej operácii sa odlišuje metóda a štruktúra. Metóda súvisí s funkciou operácie a vyjadruje, ako dochádza k zmene polohy súčiastky, jej orientácie a pod. Štruktúru manipulačnej operácie možno vyjadriť časovou skladbou jednotlivých úkonov a skladbou prvkov zúčastňujúcich sa na jej realizácii.

Projektovanie technológie treba orientovať na inovačné projekty výroby.

Technologické procesy spracovania materiálov a polovýrobkov v strojárstve možno klasifikovať na základné druhy:

• Procesy delenia materiálov – lámanie strihanie – uplatňujú sa vo výrobe polovýrobkov
• Procesy spájania materiálov – zváranie, spájkovanie, spekanie, lisovanie, lepenie
• Procesy tvarovania materiálu a polovýrobkov – tvarovanie materiálu v tekutom stave (liatím do pieskových a kovových foriem, liatie pod tlakom, liatie s vytaviteľným modelom, odstredivé liatie), tvarovanie materiálu plastickou deformáciou (kovanie, lisovanie, valcovanie), tvarovanie práškovou metalurgiou (lisovanie prášku za studena s jeho následným spekaním, lisovanie za tepla), tvarovanie rezaním materiálu (sústruženie, frézovanie, vŕtanie, brúsenie), tvarovanie odstraňovaním materiálu fyzikálno-chemickým úberom (elektroimpulzové a elektroiskové obrábanie, chemické obrábanie)
• Procesy zmenou fyzikálno-chemických vlastností materiálov – tepelné spracovanie (normalizovanie, žíhanie, starnutie, kalenie), termomechanické spracovanie, chemicko-tepelné spracovanie (centrovanie, nitridovanie), galvanizovanie (poniklovanie, pochrómovanie, pokovovanie)
• Rozmerové opracovanie súčiastok – odstraňuje vzniknuté nepresnosti tvaru, rozmerov odoberaním špeciálne ponechaného prídavku. Zabezpečuje vysokú presnosť výroby a je to najmä obrábanie rezaním
• Procesy zmenou stavu povrchu – zlepšujú kvalitu povrchu pri zmene rozmerov a tvaru v rámci tolerančného poľa súčiastky (brúsením, honovaním, superfinišovaním, dokončovaním)

Projektová práca sa rozdeľuje na 3 základné časti:

• Prípravná etapa
• Riešenie a spracovanie projektu
• Realizácia

Postup projektanta sa rozčleňuje na rad čiastkových procesov. Rozlišujú tieto stupne projektovania technologického procesu:

• návrh principiálnej schémy technologického procesu
• projektovanie operácií v technologickom procese
• detailné projektovanie technologických operácií na základe skôr získaného postupu
• projektovanie pri strojoch s číslicovým riadením
• v prvej etape sa uskutoční konštrukčno-technologické posúdenie výkresu vyrábanej súčiastky
• v druhej etape sa navrhuje polovýrobok súčiastky a spôsob jeho výroby
• ďalšia časť návrhu pozostáva z výberu metód technologického spracovania jednotlivých elementárnych súčiastok
• vybrané technologické metódy sa ďalej prehodnocujú z hľadiska možnosti súčasného technologického spracovania
• v nasledujúcom kroku sa venuje pozornosť výberu štruktúry operácií
• Predchádzajúce kroky predstavujú štúdium na vytvorenie optimálneho technologického postupu, v ďalšej etape technologického postupu sa určuje sled operácií a ich detailný návrh
• Do technologického projektu sa zahŕňajú aj etapy súvisiace s prípravou realizácie výroby