Výstupná dokumentácia sa vypracováva v dvoch formátoch:

1. ako grafický záznam príslušného riešenia (dispozičné, resp. priestorové riešenie, grafy manipulačných cyklov a pod.)
2. ako výpis kvantitatívnych údajov na príslušné tlačivá (špecifikácia technických prostriedkov a prvkov, výpis technicko-ekonomických ukazovateľov a pod.)

Podľa hľadiska štruktúry firmu tvoria dve nosné piliere: projektový úsek a realizačný úsek.

Projektový úsek zabezpečuje podľa objednávky investora projektovú dokumentáciu všetkých druhov. Usiluje o to, aby predstava a vkus investora bola stopercentne premietnutá do konštrukcií projektovej dokumenácie a to aj pri stanovenom investičnom rámci.

Realizačný úsek sa zaoberá výstavbou a rekonštrukciou – revitalizáciou priemyselných odvetví.

Zodpovednosť za prípravu kompletnej dokumentácie k výrobe má prípravár výroby. Prípravár výroby zabezpečuje komplexnosť výkresovej dokumentácie a kontrolu dodanej projektovej dokumentácie. Kontrolu výkresovej dokumentácie prípravár výroby zaznamenáva do sprievodného listu. Výkresová dokumentácia sa dodáva v elektronickej alebo papierovej podobe.

Zabezpečenie je forma uchovávania a skladovania dokumentov na bezpečnom mieste. V prípade nejasností je dokumentácia okamžite použiteľná a pracovníci majú k nej neobmedzený prístup. Zabezpečuje sa tak všetko potrebné pre plynulý chod projektovania.

Projektovanie informačného toku a systému riadenia dnes tvorí podstatnú zložku v projektovaní výrobných systémov, ktorú nie je možné oddeľovať od projektovania kapacít alebo materiálového toku. Tak ako musíme analyzovať tok materiálu vo výrobe a navrhovať prostriedky pre prepravu a skladovanie súčiastok, musíme analyzovať i tok informácií vo výrobnom procese a navrhnúť spôsob ich prenosu a spracovania. Od spôsobu riadenia výroby potom do značnej miery závisia i kapacity jednotlivých pracovísk, prvkov dopravného systému, veľkosti skladov, zásobníkov a ďalšie časti výrobného systému.

Pri projektovaní informačného toku existuje podobná zásada ako pri projektovaní pracovísk a materiálového toku – projekt musí byť tým detailnejší, čím je vyššia úroveň automatizácie v systéme. Pri klasickom výrobnom systéme, bez počítačovej podpory riadenia je potrebné navrhnúť hlavne tok informácií a základnej výrobnej dokumentácie.

Hlavné úlohy, ktoré musí riešiť projektant vo fáze projektovania informačného toku vo výrobnom systéme sú:

1. definovanie informačných tokov medzi jednotlivými prvkami vo výrobnom systéme a medzi výrobným systémom a jeho okolím. Definovanie vlastností jednotlivých informačných väzieb – informačný obsah, frekvencia a spôsob prenosu
2. definovanie jednotlivých funkcií systému riadenia – príprava výrobnej dokumentácie, výrobné rozvrhovanie, sledovanie rozpracovanej výroby a pod.
3. výber vhodného systému riadenia – táto úloha sa často redukuje na problém výberu niektorého z dostupných programových systémov. Ešte predtým, ako sa podnik rozhodne zakúpiť konkrétny programový systém, je potrebné vyriešiť otázku princípov riadenia, ktoré budú použité. MRP, vyťažovacie riadenie, Kanban, OPT, DBR a i.). Výber princípov riadenia závisí hlavne na odganizácii výroby a opakovateľnosti výroby a na ďalších faktoroch.

Pri navrhovaní informačného toku je nutné popísať:

• miesto, kde vzniká daná informácia
• struktúru informácie
• väzby na ostatné prvky informačného systému
• spôsob aktualizácie danej informácie
• frekvenciu prenosu informácie – časové intervaly
• veľkosť informácie s ohľadom na počítačový prenos

Technologické procesy spracovania materiálov a polovýrobkov v strojárstve možno klasifikovať na základné druhy:

• Procesy delenia materiálov – lámanie strihanie – uplatňujú sa vo výrobe polovýrobkov
• Procesy spájania materiálov – zváranie, spájkovanie, spekanie, lisovanie, lepenie
• Procesy tvarovania materiálu a polovýrobkov – tvarovanie materiálu v tekutom stave (liatím do pieskových a kovových foriem, liatie pod tlakom, liatie s vytaviteľným modelom, odstredivé liatie), tvarovanie materiálu plastickou deformáciou (kovanie, lisovanie, valcovanie), tvarovanie práškovou metalurgiou (lisovanie prášku za studena s jeho následným spekaním, lisovanie za tepla), tvarovanie rezaním materiálu (sústruženie, frézovanie, vŕtanie, brúsenie), tvarovanie odstraňovaním materiálu fyzikálno-chemickým úberom (elektroimpulzové a elektroiskové obrábanie, chemické obrábanie)
• Procesy zmenou fyzikálno-chemických vlastností materiálov – tepelné spracovanie (normalizovanie, žíhanie, starnutie, kalenie), termomechanické spracovanie, chemicko-tepelné spracovanie (centrovanie, nitridovanie), galvanizovanie (poniklovanie, pochrómovanie, pokovovanie)
• Rozmerové opracovanie súčiastok – odstraňuje vzniknuté nepresnosti tvaru, rozmerov odoberaním špeciálne ponechaného prídavku. Zabezpečuje vysokú presnosť výroby a je to najmä obrábanie rezaním
• Procesy zmenou stavu povrchu – zlepšujú kvalitu povrchu pri zmene rozmerov a tvaru v rámci tolerančného poľa súčiastky (brúsením, honovaním, superfinišovaním, dokončovaním)

Postup projektovania sa rozčleňuje na rad čiastkových procesov. Rozlišujú tieto stupne projektovania:

• návrh principiálnej schémy technologického procesu
• projektovanie operácií v technologickom procese
• detailné projektovanie technologických operácií na základe skôr získaného postupu
• projektovanie pri strojoch s číslicovým riadením
• v prvej etape sa uskutoční konštrukčno-technologické posúdenie výkresu vyrábanej súčiastky
• v druhej etape sa navrhuje polovýrobok súčiastky a spôsob jeho výroby
• ďalšia časť návrhu pozostáva z výberu metód technologického spracovania jednotlivých elementárnych súčiastok
• vybrané technologické metódy sa ďalej prehodnocujú z hľadiska možnosti súčasného technologického spracovania
• v nasledujúcom kroku sa venuje pozornosť výberu štruktúry operácií
• Predchádzajúce kroky predstavujú štúdium na vytvorenie optimálneho technologického postupu, v ďalšej etape technologického postupu sa určuje sled operácií a ich detailný návrh
• Do technologického projektu sa zahŕňajú aj etapy súvisiace s prípravou realizácie výroby

Projektovanie technológie treba orientovať na inovačné projekty výroby.

Technologické procesy spracovania materiálov a polovýrobkov v strojárstve možno klasifikovať na základné druhy:

• Procesy delenia materiálov – lámanie strihanie – uplatňujú sa vo výrobe polovýrobkov
• Procesy spájania materiálov – zváranie, spájkovanie, spekanie, lisovanie, lepenie
• Procesy tvarovania materiálu a polovýrobkov – tvarovanie materiálu v tekutom stave (liatím do pieskových a kovových foriem, liatie pod tlakom, liatie s vytaviteľným modelom, odstredivé liatie), tvarovanie materiálu plastickou deformáciou (kovanie, lisovanie, valcovanie), tvarovanie práškovou metalurgiou (lisovanie prášku za studena s jeho následným spekaním, lisovanie za tepla), tvarovanie rezaním materiálu (sústruženie, frézovanie, vŕtanie, brúsenie), tvarovanie odstraňovaním materiálu fyzikálno-chemickým úberom (elektroimpulzové a elektroiskové obrábanie, chemické obrábanie)
• Procesy zmenou fyzikálno-chemických vlastností materiálov – tepelné spracovanie (normalizovanie, žíhanie, starnutie, kalenie), termomechanické spracovanie, chemicko-tepelné spracovanie (centrovanie, nitridovanie), galvanizovanie (poniklovanie, pochrómovanie, pokovovanie)
• Rozmerové opracovanie súčiastok – odstraňuje vzniknuté nepresnosti tvaru, rozmerov odoberaním špeciálne ponechaného prídavku. Zabezpečuje vysokú presnosť výroby a je to najmä obrábanie rezaním
• Procesy zmenou stavu povrchu – zlepšujú kvalitu povrchu pri zmene rozmerov a tvaru v rámci tolerančného poľa súčiastky (brúsením, honovaním, superfinišovaním, dokončovaním)

Projektová práca sa rozdeľuje na 3 základné časti:

• Prípravná etapa
• Riešenie a spracovanie projektu
• Realizácia

Postup projektanta sa rozčleňuje na rad čiastkových procesov. Rozlišujú tieto stupne projektovania technologického procesu:

• návrh principiálnej schémy technologického procesu
• projektovanie operácií v technologickom procese
• detailné projektovanie technologických operácií na základe skôr získaného postupu
• projektovanie pri strojoch s číslicovým riadením
• v prvej etape sa uskutoční konštrukčno-technologické posúdenie výkresu vyrábanej súčiastky
• v druhej etape sa navrhuje polovýrobok súčiastky a spôsob jeho výroby
• ďalšia časť návrhu pozostáva z výberu metód technologického spracovania jednotlivých elementárnych súčiastok
• vybrané technologické metódy sa ďalej prehodnocujú z hľadiska možnosti súčasného technologického spracovania
• v nasledujúcom kroku sa venuje pozornosť výberu štruktúry operácií
• Predchádzajúce kroky predstavujú štúdium na vytvorenie optimálneho technologického postupu, v ďalšej etape technologického postupu sa určuje sled operácií a ich detailný návrh
• Do technologického projektu sa zahŕňajú aj etapy súvisiace s prípravou realizácie výroby