Výber výrobných strojov pre technologický postup alebo technologický projekt sa v praxi často spravidla rieši iba približne, najčastejšie intuitívne. S ohľadom na veľký počet premenných parametrov, s ktorými sa pri výbere výrobného zariadenia uvažuje, je potrebné využívať výpočtovú techniku a metódy rozhodovania podľa heuristických postupov.

Osobitným problémom je obnova výrobných zariadení s ohľadom na ich fyzické a morálne opotrebovanie. Okrem výberu typu zariadenia je potrebné riešiť aj optimálny čas, v ktorom sa obnova realizuje.

Metóda výberu výrobných zariadení

Je potrebné si ujasniť celkovú koncepciu technológie výroby. Stupeň detailizácie technológie závisí od toho, či výber výrobných zariadení sa robí:

• Pri zostavovaní technologického postupu v existujúce výrobe
• Pri riešení technologického projektu novej alebo rekonštruovanej, resp. modernizovanej výroby
• Pri obnove výrobných zariadení

Je potrebné uvažovať vstupné údaje pri výbere výrobných zariadení a to:

• Výrobný program a objem výroby
• Určenie metód a štruktúr technologického spracovania, manipulácie a riadenia
• Technologicko-organizačnú štruktúru výroby, špecifikovanú najmä sériovosťou, stupňom automatizácie a pružnosti

Pri kategórii priemyselných robotov a iných manipulačných zariadení pri ich priraďovaní sa vychádza z charakteru toku materiálu, nadväznosti na technologické zariadenia, flexibility a stupňa automatizácie.

Pri kategórii riadiacich zariadení sa vychádza z hierarchie riadiacich funkcií a nadväznosti na manipulačné zariadenia.

Osobitný prístup si vyžaduje, ak jednotlivé výrobné zariadenia budú súčasťou výrobných komplexov, najmä:

• Výrobných liniek
• Integrovaných výrobných úsekov
• Pružných výrobných systémov
• Robotizovaných systémov
• Integrovaných výrobných zoskupení riadených počítačom

Obnova výrobnej základne

So zvyšovaním inovačnej úrovne výroby vznikajú problémy súvisiace s optimálnym využívaním výrobných prostriedkov, ich modernizáciou a postupnou obnovou.

Potrebné je optimalizovať protiklady medzi prehnanou preventívnou modernizáciou a obnovou, ktorá zaručuje stopercentnú bezporuchovosť, nízke prevádzkové náklady, vysokú výrobnosť a medzi oneskoreným riešením problému spojeným so stratami, narastajúcimi nákladmi na obsluhu a údržbu zastaralých výrobných prostriedkov a systémov.

Riešenie stanovenia optimálneho času používania výrobných prostriedkov a systémov vyplýva zo všeobecných štádií ich využívania počas ich životnosti.

Je potrebné rozlišovať:

• Začiatočné obdobie, v ktorom výrobné prostriedky a systémy majú konštantné východiskové technické, technologické a ekonomické parametre
• Obdobie využívania, počas ktorého sa stav výrobných prostriedkov a systémov v závislosti od času, resp. od počtu vyrobených výrobkov mení lineárne
• Obdobie používania výrobných prostriedkov a systémov, počas ktorého sú opotrebované časti obnovované výmenou a opravami, resp. sú modernizované za účelom zlepšenia prevádzkových a iných vlastností
• Obdobie zvyšujúcich sa nákladov na prevádzku výrobných prostriedkov a systémov
• Obdobie, keď sa prevádzkové vlastnosti výrobných prostriedkov a systémov vyčerpajú, odstavujú sa z prevádzky a realizuje sa jeho zvyšková hodnota
• Výpočet optimálneho času pre začatie modernizácie, resp. obnovy, zohľadňuje ekoekonomické hľadiská.