Výroba objektov výroby (polovýrobku, súčiastky, uzla a pod.) sa môže vykonať na veľkom počte rôznych výrobných strojov a zariadení, ktoré sa navzájom odlišujú technologickou metódou a štruktúrou, technickými a prevádzkovými parametrami.

Výber výrobných strojov pre technologický postup alebo technologický projekt sa v praxi často spravidla rieši iba približne, najčastejšie intuitívne. S ohľadom na veľký počet premenných parametrov, s ktorými sa pri výbere výrobného zariadenia uvažuje, je potrebné využívať výpočtovú techniku a metódy rozhodovania podľa heuristických postupov.

Osobitným problémom je obnova výrobných zariadení s ohľadom na ich fyzické a morálne opotrebovanie. Okrem výberu typu zariadenia je potrebné riešiť aj optimálny čas, v ktorom sa obnova realizuje.

Čítaj zvyšok »

Doprava a manipulácia s materiálom tvoria veľmi dôležitú súčasť projektovania výrobných systémov z nasledovných dôvodov:

• optimalizácia dopravných trás a dopravných systémov – potenciál pre redukciu nákladov (15 až 70% z celkových nákladov na výrobok)
• veľký počet pracovníkov sa venuje manipulácii a doprave (až 25%)
• dopravný, manipulačný a skladovací systém zaberá až 55% plôch
• manipuláciu vykonávajú aj výrobní robotníci – straty času
• časy prepravy, manipulácie a skladovania majú významný podiel na priebežnej dobe výroby (až 87% z celkového času)
• doprava a manipulácia ovplyvňuje aj kvalitu výrobkov (3 až 5% materiálu sa znehodnocuje nesprávnou prepravou, manipuláciou a skladovaním)

Projektovanie dopravy a manipulácie:

• medziobjektová doprava
• medzidielenská doprava
• medzioperačná doprava a manipulácia
• operačná manipulácia

Čítaj zvyšok »

Prebiehajúci vedecko-technický rozvoj výrazne ovplyvňuje vývoj výrobných prostriedkov. Výrobné prostriedky majú ústrednú úlohu v štruktúre každého výrobného procesu. Mechanický charakter výrobných prostriedkov sa dopĺňa riadiacimi a elektronickými zariadeniami.

Perspektívne sa využívajú stavebnicové jednoúčelové stroje – využívajú sa najmä – malé štandardné mechanické, hydraulické a pneumatické jednotky, ktoré sú samostatnými strojmi a zabezpečujú technologické spracovanie.

Najvyšší stupeň integrácie dosahujú jednoúčelové stroje vystrojené zariadenia na automatickú operačnú manipuláciu a na centrálne riadenie počítačom. Číslicové riadenie sa najviac uplatňuje v technológii obrábania. V súčasnosti z celkového počtu NC strojov je 80% obrábacích NC strojov. Rozširujú sa NC obrábacie centrá s automatickou výmenou nástrojov. Zámerom rozvoja NC obrábacích strojov a centier je opustenie profesného prístupu pri projektovaní strojov. Tendencie sa odrážajú v architektúre strojov a centier.

Výrobné prostriedky sa členia do troch základných skupín:

1. Technologické zariadenia – stroje a zariadenia, nástroje a prípravky.
2. Manipulačné zariadenia.
3. Riadiace zariadenia.

Čítaj zvyšok »

Druh a spôsob výroby polovýrobku významne ovplyvňuje ďalšie nadväzujúce etapy výroby. Voľba racionálneho polovýrobku je záležitosťou spolupráce konštruktéra a technológa. Analýza polovýrobkov spojená s ekonomickými prepočtami je nevyhnutnou podmienkou racionálnej výroby.

Základné druhy polovýrobkov a ich triedenie:

• tyčové materiály rôzneho profilu – vyrábajú sa s voľnými toleranciami alebo sú kalibrované
• delený tyčový materiál – delený na potrebnú dĺžku – v mnohých prípadoch majú tyče opracované čelá a strediace otvory
• polovýrobky kované alebo lisované
• odliatky vyhotovené do pieskových alebo kovových foriem, alebo presným liatím
• zvarky z plechu alebo v kombinácii s odliatymi polovýrobkami
• kombinované výkovky a zvarky
• lisované polovýrobky z platov

V praxi sa najviac používajú polovýrobky z valcovaného materiálu a polovýrobky tvarové.

Čítaj zvyšok »

Výrobky, ich množstvo, kvalita, konštrukčné a technologické a iné vlastnosti sú základnými črtami technologicko-organizačnej štruktúry výroby. Vedecko-technický pokrok pozitívne ovplyvňuje rozvoj výrobkov a vo svetovom meradle sa rozvíja súťaž o ich kvalitu. Posilňovanie vedecko-výskumnej a vývojovej činnosti má účinok na to, že inovácia výrobkov vyplýva nielen z požiadaviek používateľov, ale aj nových objavov a vynálezov.

Strojárske výrobky sa klasifikujú na skupiny:

• Finálne výrobky s určitou funkciou, napr. obrábacie stroje, tvárniace stroje, automobily, práčky, vysávače…
• Výrobky kompletizačného charakteru, ako sú montážne skupiny alebo podskupiny, ktoré sa montujú do finálnych strojárskych výrobkov – ložiská, prevody, pohony…
• Strojové súčiastky, ktoré sa rozdeľujú na tzv. normálie so všeobecným použitím a špeciálne súčiastky, ktoré možno použiť vo finálnych výrobkoch.

Čítaj zvyšok »

Projektant technológie sa zaoberá zákonitosťami výrobných procesov. Projektovanie treba orientovať na inovačné projekty výroby a štruktúrne premeny

Technologické procesy spracovania materiálov a polovýrobkov v strojárstve možno klasifikovať na základné druhy:

• Procesy delenia materiálov – lámanie strihanie – uplatňujú sa vo výrobe polovýrobkov
• Procesy spájania materiálov – zváranie, spájkovanie, spekanie, lisovanie, lepenie
• Procesy tvarovania materiálu a polovýrobkov – tvarovanie materiálu v tekutom stave (liatím do pieskových a kovových foriem, liatie pod tlakom, liatie s vytaviteľným modelom, odstredivé liatie), tvarovanie materiálu plastickou deformáciou (kovanie, lisovanie, valcovanie), tvarovanie práškovou metalurgiou (lisovanie prášku za studena s jeho následným spekaním, lisovanie za tepla), tvarovanie rezaním materiálu (sústruženie, frézovanie, vŕtanie, brúsenie), tvarovanie odstraňovaním materiálu fyzikálno-chemickým úberom (elektroimpulzové a elektroiskové obrábanie, chemické obrábanie)
• Procesy zmenou fyzikálno-chemických vlastností materiálov – tepelné spracovanie (normalizovanie, žíhanie, starnutie, kalenie), termomechanické spracovanie, chemicko-tepelné spracovanie (centrovanie, nitridovanie), galvanizovanie (poniklovanie, pochrómovanie, pokovovanie)
• Rozmerové opracovanie súčiastok – odstraňuje vzniknuté nepresnosti tvaru, rozmerov odoberaním špeciálne ponechaného prídavku. Zabezpečuje vysokú presnosť výroby a je to najmä obrábanie rezaním
• Procesy zmenou stavu povrchu – zlepšujú kvalitu povrchu pri zmene rozmerov a tvaru v rámci tolerančného poľa súčiastky (brúsením, honovaním, superfinišovaním, dokončovaním)

Čítaj zvyšok »

Štandardizácia technológie vychádza zo všeobecných teórií a metód štandardizácie a predstavuje proces vytvárania pravidiel zameraných na usporiadanie určenej činnosti.

Tento proces sa zakladá na dosiahnutých výsledkoch vedy, techniky a praxe a uvažuje sa aj predpokladaný ich ďalší vývoj.

Objektom štandardizačnej činnosti v strojárskej výrobe môžu byť všetky prvky štruktúry objektov strojárskej výroby.

Funkcie a systémy štandardizácie

Prínos štandardizačnej činnosti v strojárskom priemysle vo veľkej miere závisí od princípov, podľa ktorých sú jednotlivé štandardy vytvorené.

Rozvinutie štandardizácie v jednotlivých oblastiach má svoje špecifiká, majú však spoločných 9 princípov:

1. Princíp komplexnosti štandardizácie – vyžaduje detailne a všestranne analyzovať možné väzby vytváraných štandardov alebo metód ich tvorby s poznávaním štandardov existujúcich v iných oblastiach. Druhým aspektom je požiadavka komplexnosti vo vertikálnom smere – v rôznych úrovniach hrierarchie nositeľov štandardizácie. Tretím aspektom je požiadavka komplexnosti štandardizovanosti strojových alebo technologických systémov.
2. Princíp progresívnosti – zvýrazňuje sa tým požiadavka jednosmernosti pôsobenia. Úlohou je stanoviť neprekročiteľnú dolnú hranicu kvalitatívnych parametrov – fyzikálnych, funkčných, ekonomických… a stanoviť návod, ako túto hranicu dosiahnuť. Druhým aspektom je, že za štandard sa prijíma v danej etape vývoja tá z možných metód a spôsobov výroby, ktorá je najprogresívnejšia.
3. Princíp účelovosti – vyžaduje sa úzka väzba medzi tvorbou a inováciou štandardov s procesmi používania štandardov v praxi. (nesmie zabiehať do samoúčelnosti).
4. Princíp maximálnej ekonomizácie zdrojov – ústredný princíp každej štandardizačnej činnosti. Množinu zdrojov tvoria suroviny, polovýrobky, existujúce výrobné i nevýrobné stroje, nástroje, prípravky, pracovné sily, a pod. (nehmotné zdroje – potenciál vety a techniky.
5. Princíp priority bezpečnosti pri práci – bezpečnosť je nadradená otázkam ekonomiky práce.
6. Princíp aktívnych spätných väzieb – zvýrazňuje nevyhnutnosť aktívneho pôsobenia spätných väzieb – vnútorných, vonkajších – spájajúcich štandardizačný systém s okolím – s výrobným procesom.
7. Princíp optimálnej kvality – z teórie riadenia kvality výroby sú známe metódy určenia optimálnej kvality produkcie v závislosti od vývoja trhu.
8. Princíp optimálneho počtu druhov – redukcia počtu tvarových a rozmerových modifikácií výrobku
9. Princíp jednoznačnosti – aby štandardizáciou vznikli jednoznačne interpretovateľné štandardy, ktoré v konkrétnych podmienkach určujú štandardizovaný výrobok.

Čítaj zvyšok »

Projektant technológie sa zaoberá zákonitosťami výrobných procesov. neobmedzuje sa iba na jednotlivé výrobné metódy a čiastkové procesy, ale zaoberá sa požiadavkami projektu so všetkými prvkami, ktoré vplývajú na priebeh výrobného procesu.

Projektovanie technológie treba orientovať na inovačné projekty výroby.

Technologické procesy spracovania materiálov a polovýrobkov v strojárstve možno klasifikovať na základné druhy:

• Procesy delenia materiálov – lámanie strihanie – uplatňujú sa vo výrobe polovýrobkov
• Procesy spájania materiálov – zváranie, spájkovanie, spekanie, lisovanie, lepenie
• Procesy tvarovania materiálu a polovýrobkov – tvarovanie materiálu v tekutom stave (liatím do pieskových a kovových foriem, liatie pod tlakom, liatie s vytaviteľným modelom, odstredivé liatie), tvarovanie materiálu plastickou deformáciou (kovanie, lisovanie, valcovanie), tvarovanie práškovou metalurgiou (lisovanie prášku za studena s jeho následným spekaním, lisovanie za tepla), tvarovanie rezaním materiálu (sústruženie, frézovanie, vŕtanie, brúsenie), tvarovanie odstraňovaním materiálu fyzikálno-chemickým úberom (elektroimpulzové a elektroiskové obrábanie, chemické obrábanie)
• Procesy zmenou fyzikálno-chemických vlastností materiálov – tepelné spracovanie (normalizovanie, žíhanie, starnutie, kalenie), termomechanické spracovanie, chemicko-tepelné spracovanie (centrovanie, nitridovanie), galvanizovanie (poniklovanie, pochrómovanie, pokovovanie)
• Rozmerové opracovanie súčiastok – odstraňuje vzniknuté nepresnosti tvaru, rozmerov odoberaním špeciálne ponechaného prídavku. Zabezpečuje vysokú presnosť výroby a je to najmä obrábanie rezaním
• Procesy zmenou stavu povrchu – zlepšujú kvalitu povrchu pri zmene rozmerov a tvaru v rámci tolerančného poľa súčiastky (brúsením, honovaním, superfinišovaním, dokončovaním)

Čítaj zvyšok »

Výrobný proces má za cieľ výrobu finálnych výrobkov. V životnom cykle každého výrobku možno vyčleniť viac periód. Prvá perióda zahŕňa cyklus “výskum-vývoj-výroba”, ktorý treba poznať pri tvorbe technológie výroby.

Tento cyklus možno rozčleniť na:

• základný výskum, ktorý zahŕňa teoretické a objaviteľské práce – získanie nových všeobecných poznatkov, odkrytie zákonitostí, objavenie nových princípov a formulácia možností ich využitia (teoretické práce, záverečné správy, publikácie, objavy, patenty).
• aplikovaný výskum, ktorý hľadá a skúma využitie výsledkov teoretických a objaviteľských prác – vypracovanienových druhov výrobkov a výrobných postupov, tvorba odporúčaní a metodík, analýza informácií, výpočty, zdôvodnenia, príprava vzoriek a modelov, experimentálne práce.
• vývojové práce (napr. v strojárstve vývojovo-konštrukčné práce) – inak môže byť konštrukčný, technologický, projektový, ekonomický, organizačný a pod. – zdokonaľovanie konštrukcií výrobkov, technologických procesov, príprava výrobnej dokumentácie, výroba prototypov a ich následné skúšanie.
• projektová činnosť (závody, pracoviská, dielne) – projektovanie nových výrob – spracovanie plánovacej, konštrukčnej a technologickej dokumentácie na výstavbu výrobných jednotiek.
• výstavba – nových závodov, dielní, prevádzok – včasné a kvalitné uvedeniíe výrobných kapacít do činnosti – stavebné práce, montáž technologických zariadení
• osvojenie nových výrob (technické, výrobné a ekonomické osvojenie) – spresňovanie a zlepšovanie práce
• výroba – výroba v plánovaných objemoch a sortimntnej skladbe – práca v podmienkach zabehanej výroby

Čítaj zvyšok »

Výrobný proces je súbor činností ľudí, výrobných prostriedkov a fyzikálnych procesov. Výsledkom sú rôzne druhy výrobkov.

Dôležité sú tri faktory:

• cieľavedomá činnosť, resp. samotná práca človeka
• objekty výroby, polovýrobky, ktoré sa pretvárajú na výrobky (napr. stroje, mechanizmy, funkčné skupiny, uzly, súčiastky)
• výrobné prostriedky (stroje, technologické zariadenia, nástroje, prípravky, transportné a manipulačné zariadenia, riadiaca technika a pod.)

Čítaj zvyšok »