15. Kapacitné výpočty pre výrobu

Kapacitné výpočty v strojárskej výrobe majú určité osobitosti. Predovšetkým rozsiahly výrobný sortiment výrobkov pri väčšine podnikov obyčajne nevyjadruje výrobnú kapacitu podniku v naturálnych jednotkách. Kapacitne výpočty sa preto orientujú najmä na kvantifikáciu potrieb materiálnych prvkov na splnenie požadovaných výrobných úloh alebo na stanovenie výrobnej kapacity a jej porovnanie s celkovou pracnosťou plánovaného množstva výrobkov a súčiastok, čiže zisťovanie nárokov na výrobnú kapacitu.

Zdroje výrobnej kapacity sa určujú:

  • druhom výrobného zariadenia (profesnou skladbou, technickými parametrami)
  • počtomvýrobných zariadení
  • využiteľným časovým fondom výrobného zariadenia
  • skladbou a kapacitou výrobných robotníkov

Nároky na výrobnú kapacitu sa určujú:

  • výrobným plánom (druh, množstvo výrobkov, resp. súčiastok, ktoré sa majú v určitom období vyrobiť)
  • normou času výrobného zariadenia potrebného na vykonanie určitej jednotky produkcie (kapacitnou normou pracnosti produkcie)

Výrobné kapacity sa v podstate bilancujú dvoma spôsobmi:

  1. za určenú veličinu sa pokladá výrobný plán a výpočtami sa zisťujú potrebné kapacity na jeho zabezpečenie, čiže potrebný počet strojov, pracovníkov a pod.
  2. za určenú veličinu sa pokladá výrobná kapacita a hľadá sa taký výrobný plán, ktorý zabezpečí optimálne využitie daných kapacít pri splnení požadovaných ekonomických cieľov (napr. dosiahnutie minimálnych nákladov, max. zisku a pod.)

Rozhodujúcimi veličinami, ktoré sa uvažujú pri kapacitných výpočtoch sú:

  • časový fond výrobného zariadenia
  • normy času výrobného zariadenia, čiže kapacitná norma prácnosti výrobku a operácie

    Časový fond výrobného zariadenia

    Stanovuje sa plánovaným počtom dní (hodín) jeho činnosti za rok, resp. kratšie časové obdobie, napr. mesiac, dekáda a pod. Pri výrobnom zariadení sa rozlišujú tieto časové fondy:

    1. kalendárny časový fond, ktorý je daný počtom dní v roku
    2. nominálny časový fond, ktorý sa vypočíta z kalendárneho časového fondu odpočítaním počtu nepracovných dní (nedele, voľné soboty a sviatky)
    3. využiteľný časový fond výrobného zariadenia, ktorý sa vypočíta odčítaním plánovaného času na opravy a údržbu od využiteľného časového fondu pracoviska. Obvykle plánovaný čas opráv a údržby sa určuje percentuálnym podielom z nominálneho časového fondu výrobného zariadenia a pohybuje sa v rozmedzí 3 až 6%.
    4. efektívny časový fond
    5. skutočný časový fond, ktorý sa vyjadruje skutočne odpracovanými hodinami v sledovanom roku. Od efektívneho časového fondu sa líši nadčasovými hodinami a rozdielom medzi plánovanými a skutočnými stratami času

    Pre časové fondy výdobných zariadení a pracovísk sa za základ berie dvojsmenná prevádzka, iba v niektorých prípadoch, napríklad ak nie je možno celkom zabezpečiť pracovníkov na druhú smenu, možno počítať s nižšou smennosťou. Naopak pri unikátnych strojoch, automatoch, ozubárenských strojoch a pod. treba rátať s trojsmennou prevádzkou.

    Najbežnejším výpočtom efektívneho časového fondu výrobného stroja je výpočet podľa vzorca:

    Tef = p.h.(1-tpr/100) [h]

    • Tef – ročný efektívny časový fond stroja
    • p – počet pracovných dní v roku
    • h – počet pracovných hodín v jednom dn
    • tpr – plánované prestoje v percentách z nominálneho časového fondu

    Normy času výrobného zariadenia

    Určujú množstvo času potrebného na výrobu určitej jednotky produkcie alebo na vykonanie určitej operácie. Normy prácností sa vyjadrujú v normominútach (Nmin) alebo v normohodinách (Nh). Normovaná prácnosť sa vzťahuje na operáciu, súčiastku alebo celý výrobok.

    Normovaná prácnosť operácie (norma času výrobného zariadenia) sa stanoví podľa vzorca:

    top = tk/60 + td/60d [Nh/kus]

    • top je prácnosť operácie [Nh]
    • tk – čas jednotkovej práce (kusový čas) [Nmin]
    • td – dávkový čas [Nmin]
    • d – výrobná dávka [kus]

    Normovaná prácnosť súčiastky je súčet normovaných prácnosti včetkých operácií. Normovaná prácnosť výrobku je daná súčtom normovaných prácností všetkých súčiastok a množstvom živej práce potrebnej pri jeho kompletovaní (montáži).

    Na základe normovanej prácnosti možno vypočítať výrobnú kapacitu výrobných zariadení. Napríklad, pri výrobe jedného druhu výrobkov možno výrobnú kapacitu skupiny výrobných zariadení (Qk) vyjadriť vzťahom:

    Qk = Tef.n.ks/top

    n – počet výrobných zariadení v skupine

    Qk – počet výrobných skupín

    Ak prácnosť operácie je vyjadrená v naturálnych jednotkách (kusoch, kg, a pod.) a treba ju vyjadriť v pracovných hodinách, vypočíta sa pomocou koeficienta plnenia výkonových noriem (kn):

    t = top/kn

    Nechaj komentár

    • [ Vyhľadaj ]

        


    • [ odkazy Etarget ]



    • [ Zaujímavé linky ]

      Error. Page cannot be displayed. Please contact your service provider for more details. (8)




      • 1. Strojárska technológia náuka o procesoch, ktorými sa za pomoci mechanickej alebo tepelnej energie menia konštrukčné materiály na strojnícke výrobky – zlievarenstvo, obrábanie, tvárnenie, tepelné spracovanie povrchov, povrchové úpravy povlakovaním, montáž
      • 2. kvalita produkcie Kvalita – splnenie požiadaviek zákazníka… spokojný zákazník, systém manažérstva kvality, zlepšovanie kvality, nástroje kvality