Základnými prvkami, ktorými sa zostavujú výrobné procesy sú výrobné operácie. Operácia je jednotka funkčnej činnosti vo výrobnom procese, je ukončenou a súvisle vykonávanou časťou výrobného postupu.

Ovplyvňuje výrobnosť, kvalitu výrobkov a ekonomické výsledky výrobného procesu.

Projektovanie operácií je základnou úlohou pri tvorbe nových výrobných zariadení, pri projektovaní výrobných liniek, pružných výrobných systémov, a počítačom riadených systémov.

Na navrhovanie operácií je potrebné koncentrovať tvorivé aktivity technológov a projektantov, využívať progresívne metodické postupy a poznatky z praxe na zabezpečenie optimálnosti výrobných operácií a ich zoskupenia do výrobných postupov.

Projektovanie metódy technologickej operácie:

1. Po konštrukčne-technologickom posúdení výkresov súčiastky a prehodnotení spôsobu výroby polovýrobku sa vymedzia jednotlivé funkcie plochy súčiastky a vykoná sa celková množina technologických postupov.
2. Z množiny technologických postupov sa pre konkrétne hodnoty parametrov objektov vyberú varianty, ktoré vyhovujú z hľadiska obmedzení na tvar, polohu a rozmerov plochy.
3. Množina týchto variantov sa ďalej analyzuje z hľadiska zabezpečovania vyžadovaného stavu, povrchu a presnosti výroby.
4. Pre varianty sa vypočítajú a porovnajú technologické parametre a hodnota strojového času. Optimálny variant (technologická metóda) je ten, ktorý má minimálny strojový čas.
5. Pre optimálny variant sa urobí kontrolný prepočet kinematickej nepresnosti vytváranej plochy a drsnosti povrchu.
6. Urobí sa súhrnná analýza možností výroby viacerých plôch súčiastky súčasne a vykonajú sa príslušné korekcie vo výbere.
7. Experimentálne skúšky, korigácia výberu.

Projektovanie štruktúry technologickej operácie:

Rozvoj výroby sa zakladá predovšetkým na rozvoji štruktúr technologických operácií. Každú technologickú operáciu možno skúmať z hľadiska skladby jej prvkov.

Projektovanie manipulačných operácií:

V pôvodných technológiách strojárskej výroby sa operačná manipulácia vykonávala ručne. V súčasnosti v súvislosti so širokým nástupom automatizovaných manipulačných zariadení sa tento prístup javí nesystémovým a žiada sa manipulačné operácie analyzovať v nadväznosti na technologické operácie.

Identifikácia manipulačných operácií – metódy analýzy

1. Študijná karta – čo, ako, kto, kde., Otázky v karte sú v poradí: účel, prostriedok, poradie, miesto, zodpovedná osoba
2. Diagram pohybov oboch rúk – sú zaznamenané priebehy pohybov rúk pomocou formálnych symbolov, analyzuje, či sú obidve ruky zosúladené, identifikujú sa stratové časy
3. Mikropohybové štúdie robia sa filmovými kamerami a a vyhodnocujú pomocou synogramov
4. Metóda MTM – metóda je určená na normovanie ručných manipulačných úkonov podľa predpísaných kritérií

Metóda a štruktúra manipulačných operácií:

Pri manipulačnej operácii sa odlišuje metóda a štruktúra. Metóda súvisí s funkciou operácie a vyjadruje, ako dochádza k zmene polohy súčiastky, jej orientácie a pod. Štruktúru manipulačnej operácie možno vyjadriť časovou skladbou jednotlivých úkonov a skladbou prvkov zúčastňujúcich sa na jej realizácii.