Vypracovanie výstupnej dokumentácie

Výstupná dokumentácia sa vypracováva v dvoch formátoch:

1. ako grafický záznam príslušného riešenia (dispozičné, resp. priestorové riešenie, grafy manipulačných cyklov a pod.)
2. ako výpis kvantitatívnych údajov na príslušné tlačivá (špecifikácia technických prostriedkov a prvkov, výpis technicko-ekonomických ukazovateľov a pod.)

Podľa hľadiska štruktúry firmu tvoria dve nosné piliere: projektový úsek a realizačný úsek.

Projektový úsek zabezpečuje podľa objednávky investora projektovú dokumentáciu všetkých druhov. Usiluje o to, aby predstava a vkus investora bola stopercentne premietnutá do konštrukcií projektovej dokumenácie a to aj pri stanovenom investičnom rámci.

Realizačný úsek sa zaoberá výstavbou a rekonštrukciou – revitalizáciou priemyselných odvetví.

Čítaj zvyšok »

Výrobný systém – zoskupenie, ktorého činnosť sa umiestňuje do určitého priestoru a času.

Projekt výrobného systému je model:

• vyjadrujúci technologickú podstatu výrobného procesu
• organizačnú štruktúru výrobného procesu
• usporiadanie prvkov v procese
• náväznosti
• plynulosti

1. Technologické usporiadanie – jednému úseku sú priradené rovnaké technologické funkcie (napr. a1, a2, a3 sú sústruhy a b1, b2, b3 frézovačky).
2. Predmetové usporiadanie – stroje a zariadenia v úseku nasledujú za sebou v poradí sekvencie technologického postupu – pevná nádväznosť – napr. sústruh-brúsenie-balenie.
3. Modulové usporiadanie – úsek sa skladá z pevne viazaných modulov. Technologické funkcie v module sa môžu zamieňať.
4. Bunkové usporiadanie – úsek predstavuje bunka – v bunke sú stroje usporiadané podľa skupinového postupu

Čítaj zvyšok »

Úlohou projektovania informačného toku je navrhnúť spoľahlivý systém, ktorý zabezpečí prenos potrebných informácií v požadovanom čase na požadované miesto.

Projektovanie informačného toku a systému riadenia dnes tvorí podstatnú zložku v projektovaní výrobných systémov, ktorú nie je možné oddeľovať od projektovania kapacít alebo materiálového toku. Tak ako musíme analyzovať tok materiálu vo výrobe a navrhovať prostriedky pre prepravu a skladovanie súčiastok, musíme analyzovať i tok informácií vo výrobnom procese a navrhnúť spôsob ich prenosu a spracovania. Od spôsobu riadenia výroby potom do značnej miery závisia i kapacity jednotlivých pracovísk, prvkov dopravného systému, veľkosti skladov, zásobníkov a ďalšie časti výrobného systému.

Pri projektovaní informačného toku existuje podobná zásada ako pri projektovaní pracovísk a materiálového toku – projekt musí byť tým detailnejší, čím je vyššia úroveň automatizácie v systéme. Pri klasickom výrobnom systéme, bez počítačovej podpory riadenia je potrebné navrhnúť hlavne tok informácií a základnej výrobnej dokumentácie.

Čítaj zvyšok »

Dopravný systém zabezpečuje prepravu materiálov a komponentov medzi pracoviskami, manipulačný systém prepája pracoviská so systémom dopravy a úlohou skladovacieho systému je plynulé zásobovanie výroby materiálom a výrobnými pomôckami, ako aj vyrovnávanie rozdielov v kapacitnom vyťažení pracovísk a v ich výkonnosti.

Pri projektovaní dopravy, manipulácie a skladovania sa rieši tzv. rovnica materiálového toku, ktorá je zobrazená na obrázku:

Riešenie otázok materiálového toku - alternatívy

Čo? – definovanie materiálu, ktorý má byť prepravovaný (fyzikálne charakteristiky, množstvo)

Kde? Kedy? – identifikácia potrebných manipulačných a dopravných činností

Ako? Kto? – definovanie správnych metód na prepravu

Aký systém? – návrh vhodného riešenia materiálového toku

Čítaj zvyšok »

Zonálne a priestorové hľadiská projektovania výrobných systémov – pri projektovaní výrobných systémov sa venuje zvýšená pozornosť otázkam funkčných a priestorových vzťahov. Tie vyúsťujú do spracovania dispozičného riešenia, resp. priestorového riešenia. Zonálne a priestorové štúdie sú dôsležité pre automatizované pracoviská a systémy, kde vzniká vysoká priestorová koncentrácia výrobných funkcií.

Funkčné a priestorové zóny pracoviska vo výrobných systémoch

Zóna – ohraničený priestor, v ktorom prebieha určitá funkčná činnosť, resp. celý výrobný proces.

Subzóna – ohraničený priestor v rámci zóny, v ktorej prebieha iba určitá elementárna funkčná zložka výrobného procesu (manipulácia s nástrojom, meranie a pod.), resp. v ktorom sa nachádza niektorý z prvkov pracoviska.

Pri podrobnejšom skúmaní sa javí účelné analyzovať na technologických pracoviskách ako funkčné a priestorové zóny:

• technologickú zónu ako priestor, v ktorom sa vykonávajú technologické operácie na výrobkoch
• manipulačnú zónu ako priestor, v ktorom sa vykonávajú manipulácie (operačné a medzioperačné) s výrobkami, nástrojmi a odpadom
• riadiacu zónu ako priestor, v ktorom sa vykonávajú riadiace operácie
• zónu obsluhy ako priestor, v ktorom sa vykonáva nastavovanie, údržba, opravy a pod.

Čítaj zvyšok »

Kapacitné výpočty v strojárskej výrobe majú určité osobitosti. Predovšetkým rozsiahly výrobný sortiment výrobkov pri väčšine podnikov obyčajne nevyjadruje výrobnú kapacitu podniku v naturálnych jednotkách. Kapacitne výpočty sa preto orientujú najmä na kvantifikáciu potrieb materiálnych prvkov na splnenie požadovaných výrobných úloh alebo na stanovenie výrobnej kapacity a jej porovnanie s celkovou pracnosťou plánovaného množstva výrobkov a súčiastok, čiže zisťovanie nárokov na výrobnú kapacitu.

Zdroje výrobnej kapacity sa určujú:

• druhom výrobného zariadenia (profesnou skladbou, technickými parametrami)
• počtomvýrobných zariadení
• využiteľným časovým fondom výrobného zariadenia
• skladbou a kapacitou výrobných robotníkov

Nároky na výrobnú kapacitu sa určujú:

• výrobným plánom (druh, množstvo výrobkov, resp. súčiastok, ktoré sa majú v určitom období vyrobiť)
• normou času výrobného zariadenia potrebného na vykonanie určitej jednotky produkcie (kapacitnou normou pracnosti produkcie)

Výrobné kapacity sa v podstate bilancujú dvoma spôsobmi:

1. za určenú veličinu sa pokladá výrobný plán a výpočtami sa zisťujú potrebné kapacity na jeho zabezpečenie, čiže potrebný počet strojov, pracovníkov a pod.
2. za určenú veličinu sa pokladá výrobná kapacita a hľadá sa taký výrobný plán, ktorý zabezpečí optimálne využitie daných kapacít pri splnení požadovaných ekonomických cieľov (napr. dosiahnutie minimálnych nákladov, max. zisku a pod.)

Rozhodujúcimi veličinami, ktoré sa uvažujú pri kapacitných výpočtoch sú:

• časový fond výrobného zariadenia
• normy času výrobného zariadenia, čiže kapacitná norma prácnosti výrobku a operácie

Čítaj zvyšok »

Tvorba systému pozostáva zo štyroch etáp:

• Zostavenie údajovej a poznatkovej základne potrebnej pre tvorbu systému a jej podrobná analýza
• Zostavenie virtuálneho modelu
• Zostavenie konštruktívneho modelu – podrobná projektová dokumentácia
• Impklementácia na reálnej výrobnej ploche

Úlohou virtuálnej etapy projektovania je určenie základných štruktúrnych prvkov systému, ich vzťahov a funkcií. Konštruktívna etapa projektovania rieši podrobné špecifikácie systému až do úrovne projektovej dokumentácie.

Projektovanie výrobných pracovísk, systémov a zoskupení vzhľadom na špecifické technické a organizačno-ekonomické podmienky využíva nové meotdické postupy a algoritmy činnosti. Z obsahového hľadiska pri projektovaní výrobných pracovísk, systémov a zoskupení je potrebné zabezpečiť spracovanie súboru funkcií podľa technického zadania. Tieto funkcie je možné štrukturalizovať do nasledovných typových modulov projektovej činnosti.

Čítaj zvyšok »

Navrhovanie výrobných systémov je činnosť umiestnená v priestore a čase. Projektovanie výrobných systémov má dve štádiá:

1. Makro projektovanie – 3 etapy:
   – Zoskupenie údajov konštrukčno-technologických charakteristík projektovaného výrobného systému
   – Zoskupenie plánovaco-organizačných charakteristík súčiastok
   – Syntéza parametrov z prvých dvoch etáp
2. Projektovanie jednotlivých pracovísk, úsekov a prevádzok a ich lokalizácia do priestoru – dôležitá je lokalizácia výrobných systémov do priestoru a optimalizácia toku materiálu a informácii v ich vnútri alebo medzi nimi.

Čítaj zvyšok »

Patria sem progresívne technológie, ktoré využívajú na obrábanie  a úber materiálu inú energiu ako mechanickú.

Progresívne technológie sú založené na elektrických, chemických a tepelných princípoch. využívajú elektrickú, chemickú a tepelnú energiu na úber materiálu. V mieste oddeľovania častíc materiálu nevzniká rezný odpor, rezná sila, preto sa obrobky nedeformujú vplyvom mechanického zaťaženia. Úber materiálu nezávisí a mechanických vlasatostiach materiálu. Ako pevnosť, tvrdosť, húževnatosť a klasický pojem obrobitelnost stráca svoj význam.

Úber materiálu – oddeľovanie častíc je počas jedného cyklu a dochádza k nemu na veľkom počte lokalít súčasné. Úber materiálu môže byť vyjadrený jedno, dvoj, alebo trojrozmernými hodnotami (dĺžkou, plochou alebo objemom obrábaného materiálu).

Delenie:

1. Mechanické – obrábanie ultrazvukom, vodným lúčom, abrazívnym lúčom
2. Chemické a elektrochemické -chemické obrábanie, elektrochemické obrábania
3. Tepelné a elektrotepelné – obrábanie laserom, plazmou, elektroerozívne obrábanie

Čítaj zvyšok »

Základnými prvkami, ktorými sa zostavujú výrobné procesy sú výrobné operácie. Operácia je jednotka funkčnej činnosti vo výrobnom procese, je ukončenou a súvisle vykonávanou časťou výrobného postupu.

Ovplyvňuje výrobnosť, kvalitu výrobkov a ekonomické výsledky výrobného procesu.

Projektovanie operácií je základnou úlohou pri tvorbe nových výrobných zariadení, pri projektovaní výrobných liniek, pružných výrobných systémov, a počítačom riadených systémov.

Na navrhovanie operácií je potrebné koncentrovať tvorivé aktivity technológov a projektantov, využívať progresívne metodické postupy a poznatky z praxe na zabezpečenie optimálnosti výrobných operácií a ich zoskupenia do výrobných postupov.

Čítaj zvyšok »